Nad jazerom slnko zapadá.
Celá zem je snehom pokrytá.
Zamrznuté jazero tiež spí a ľadová kryha je zatiaľ
ľudskou nohou nedotknutá.

To ale dlho nepotrvá.
Spolu s vetrom sa šíri správa.
Že už neuplynie veľa dní a snehová pokrývka bude
ľudskou krvou nasiaknutá.

Na opačných brehoch
dve armády stoja.
Z nich sa každá chystá
do ťažkého boja.

Dnes sa sfarbí jazero
celé do červena.
Táto noc bude
krvou poznačená.

Väčšia z tých armád je pripravená.
Mečmi a kopijami vyzbrojená.
V znamení kríža tiahnu do boja.
Len starých bohov a satana sa všetci boja.

Druhé vojsko už na útok čaká.
Bohyňa smrti ich k sebe láka.
Vyzbrojení sú len sekerami,
statočnosťou svojou a silnými ramenami.

Starým bohom zostali verní.
Žiadny sa pred krížom neskloní.
Každý slovan dobre vie, že v tomto kraji
vojna býva
vždy dvom bohom zasvätená

Sily, ktoré nikto neskrotí.
Boh vojny a bohyňa smrti.
Blízko pri jazere rastie les a odtiaľ práve pozerá sa
na boj Perún a Morena.

Dnes sa sfarbí jazero
celé do červena.
Táto noc bude
krvou poznačená.

Ref.:
Smrť sa na vás všetkých díva.
Morena už na vás volá.
Smrť tak neskutočne živá.
Morene nik neodolá.
Smrť už aj o tebe sníva.

Les večnosti ťa už čaká,
ak ťa bolesť nevyľaká,
spoznáš, že krv nie je voda,
keď ťa niekto dýkou bodá.

Každú ranu musíš vrátiť,
ani trochu času stratiť,
nemaj strach a zľutovanie,
nie je čas na rozjímanie.

Bráň seba a svojich druhov,
zbraňou svojou a odvahou,
ži, bojuj a zomri čestne,
usmej sa a zovri päste.

Do duší im tieto slová,
počas boja Perún volá,
bijú sa jak divé zvery
deti tej prastarej viery

Krvavý zúrivý boj sa začal.
Každý z križiakov v brnení kráčal.
S armádou kňazov hneď za chrbtami,
tešia sa na pochod slovanskými dedinami.

Plieniť a vyrabovať čo sa len dá.
Každému patrí, čo prvé zbadá.
Ak ženám nevonia nová viera,
znásilniť, upáliť na hranici ako zviera.

Stále ľudia zostali
čo nezutekali.
Proti mečom sami
iba sekerami.

Nedajú si svojich
starých bohov zabiť.
Nedovolia svoje
rodiny zotročiť.

Ref.:
Smrť sa na vás všetkých díva.
Morena už na vás volá.
Smrť tak neskutočne živá.
Morene nik neodolá.
Smrť už aj o tebe sníva.

Les večnosti ťa už čaká,
ak ťa bolesť nevyľaká,
spoznáš, že krv nie je voda,
keď ťa niekto dýkou bodá.

Každú ranu musíš vrátiť,
ani trochu času stratiť,
nemaj strach a zľutovanie,
nie je čas na rozjímanie.

Bráň seba a svojich druhov,
zbraňou svojou a odvahou,
ži, bojuj a zomri čestne,
usmej sa a zovri päste.

Do duší im tieto slová,
počas boja Perún volá,
bijú sa jak divé zvery
deti tej prastarej viery

Nebo zahalili mraky,
bojisko viac potemnelo,
na snehu krvavé mláky,
svetlo fakieľ sčervenelo.

V tom blesk udrel do jazera,
svojou ohnivou čepeľou,
ako obrovská sekera,
vojská zmizli pod hladinou.

A ľadová voda
ako nože bodá
ale ak vieš plávať
tak ťa nedobodá.

Pohania plávali
sekery púšťali
nad hladinou hlavy
hneď sa vynárali.

Križiaci už vedia
čo už nepovedia
v oceľovej zbroji
plávať sa moc nedá.

Plávať tiež skúšali
a meče púšťali
no brnenie nešlo
a tak umierali.

Ref.:
Smrť sa na vás všetkých díva.
Morena už na vás volá.
Smrť tak neskutočne živá.
Morene nik neodolá.
Smrť už aj o tebe sníva.

Blesk čo udrel do jazera
Perún zoslal na bojisko
teraz sa z diaľky pozerá
ako voda ničí vojsko

Ak by križiakov nezabil
určite by neprehrali
nový boh by začal vládnuť
pohania by umierali

Vie, že sa to aj tak stane
len to trochu neskôr bude
je osudom napísané
že sem nová viera príde

Raz tu ale budú ľudia
čo sa nebudú chcieť zmieriť
nikto však nevie, či ešte
budú vôbec v niečo veriť